Americké raky zaplavujú Slovensko. Sú hrozbou pre naše pôvodné druhy a ekosystémy

Rak červený žije v rôznych typoch biotopov – mokrade, priehrady, zavlažovacie systémy, pomaly tečúce vody, nevyhýba sa ani slanému prostrediu, je prispôsobený životu v sezónne zaplavovaných oblastiach. Ide o teplomilný druh, avšak môže prežiť aj v zamŕzajúcich vodách.

Na Slovensko nepatria

Prirodzeným domovom tohto nenáročného kôrovca je Amerika. Podľa akvaristov sa dokáže prispôsobiť rôznym podmienkam a preto je vhodný aj pre začínajúcich chovateľov.

Rak červený je aj na Slovenku zaradený medzi nepôvodné invázne druhy živočíchov. Tie sa na naše územie dostali viacerými spôsobmi. Hlavný faktor, ktorý vplýval na ich rozšírenie, bolo obchodovanie s nimi. Najčastejšie ich doviezli za účelom chovu, z ktorého sa potom zrejme rozšírili aj do prirodzeného prostredia.

„Rak červený bol doposiaľ zistený v termálnom prameni v lokalite Čepčínsky potok pri Turčianskych Tepliciach, v rámci Podunajskej nížiny bol zistený v lokalite Lohot a jej okolí - rádius zhruba 5 kilometrov. Ďalšie miesto nálezu pochádza zo štrkoviska Nové Košariská pri obci Dunajská Lužná,“ uviedli pre redakciu z Odboru propagácie a komunikácie Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR).

„Aj tento nález potvrdzuje predpoklad, že rak červený je v súčasnosti rozšírený vo väčšine povodí Podunajskej nížiny a nízky počet lokalít so zisteným výskytom je pravdepodobne z dôvodu jeho nedávneho rozšírenia v území a zámeny s inými druhmi inváznych rakov, napríklad rakom mramorovým, rakom signálnym, rakom pruhovaným v minulosti,“ dodali.

Sú tam už niekoľko rokov

Odborníci Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR) a štátni ochranári z Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Dunajské Luhy nedávno opätovne vykonali eradikáciu, respektíve likvidáciu v oblasti s výskytom invázneho raka v lokalite Lohot pri Kolárove v okrese Komárno. Dezinfikovali tok aj okolitý breh. V tomto prípade išlo o druhý potvrdený výskyt na našom území. Prvý bol pri Turčianskych Tepliciach.

„Prvú informáciu o výskyte raka červeného sme získali v podnete, ktorý poslal na naše pracovisko v júni 2023 riaditeľ Slovenského národného múzea - Prírodovedné múzeum počas monitoringu terénnych vrtov v okolí. V tom čase bolo v lokalite Lohot prítomných niekoľko tisíc jedincov a predpokladáme, že populácia raka červeného sa tu v tom čase nachádzala minimálne niekoľko rokov. Presný rok zavlečenia rakov červených na túto lokalitu preto nie je známy,“ vysvetlili štátni ochranári.

Podľa nich spôsobov zavlečenia raka červeného do lokality Lohot je niekoľko. Mohol napríklad uniknúť, keď ho používali ako rybársku návnadu. V tejto oblasti sa nachádza termálny vrt, z ktorého vyteká na povrch horúca voda a vytvára na úseku cca 250 m umelý vodný kanál s celoročne teplou vodou. Mohol sa tu teda usídliť vzhľadom na vyhovujúce tepelné podmienky vody.

Ďalšou možnosťou je, že vývar z termálneho vrtu je už od 90. rokov medzi akvaristami pomerne dobre známou lokalitou. Boli tam totiž vysádzané viaceré chovné druhy sladkovodných malých rýb (napríklad tetra čierna, živorodka ostropyská a iné).

Tie sa vo vodnom toku aj počas pravidelných obhliadok nachádzali v tisícových počtoch a vzhľadom na svoje životné nároky mohli prežívať iba v časti vodného toku s celoročne dostatočne vysokou teplotou. Rovnako ako sem zavliekli sladkovodné exotické druhy rýb, mohli sem chovatelia priniesť aj raky červené.

Vysoká dynamika populačného rastu

Momentálne je lokalita Lohot po nedávnej eradikácii zbavená väčšiny jedincov z populácie raka červeného. Počas obhliadky po poslednej eradikácii bolo dno vodného toku posiate mŕtvymi rakmi, no vo vode a pri brehu spozorovali niekoľko dospelých živočíchov, ktoré prežili.

„Vzhľadom na vysokú dynamiku populačného rastu tohto druhu je nevyhnutné v lokalite realizovať minimálne jedenkrát za rok obdobnú eradikáciu. Tá by väčšinu pohlavne zrelých jedincov eliminovala a populácia sa tak nemohla rozširovať v rámci tejto lokality, ale aj iných lokalít v okolí, kde bola prítomnosť raka červeného v roku 2024 taktiež zistená,“ vyjadrili sa štátni ochranári.

Pri sčítaní v rámci eradikačnej akcie vykonanej vlani v decembri zistili zhruba 1 700 jedincov tvorených prevažne mladými jedincami, menej ako rok starými. Vekový nepomer medzi dospelými a mladými živočíchmi bol spôsobený eradikáciou vykonanou v novembri 2023, keď usmrtili takmer 2 500 kusov.

„Aj to je dôkaz, že každoročná eradikácia na tejto lokalite má význam a tlmí populačný nárast rakov na minimum. Aj na základe spočítaných mŕtvych jedincov pri poslednej návšteve, keď bolo spočítaných približne 500 usmrtených jedincov, odhadujeme, že celková populácia raka červeného tvorí cca 2 500 jedincov. V súčasnosti nie je počet jedincov raka červeného na tejto lokalite známy,“ uviedla v stanovisku ŠOP SR.

Rozmnoženie v Turci

Eradikáciu vlani v septembri vykonali aj vo voľnej prírode v jednom z potokov v Turci, kde zistili prítomnosť raka približne pred 2,5 rokmi. Napriek úsiliu o jeho odstránenie a pravidelnému odchytu, pri ktorom odchytili už viac ako 20-tisíc jedincov na menej ako dvojkilometrovom toku, sú tam raky stále. Takisto ako aj pri Kolárove ide o tok dotovaný teplou vodou z termálneho vrtu.

Ako sa rak do prírody v Turci dostal, zisťovala aj Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP). Tá v minulosti prešetrovala chovnú stanicu akváriových rýb nachádzajúcu sa pri dotknutom potoku. Podozrenie, že invázny druh unikol práve od tohto prevádzkovateľa, však nepotvrdili.

Podľa SIŽP sa doposiaľ nepodarilo s istotou objasniť, akým spôsobom sa rak dostal do spomínaného vodného toku.

„Naša pozornosť sa preto sústreďuje na elimináciu faktorov, ktoré umožnili jeho rozmnoženie v týchto lokalitách. Keďže ide o vysoko adaptabilný druh s výrazným vplyvom na ekosystém, prijímame opatrenia na zníženie jeho populačného rastu a minimalizáciu negatívnych dôsledkov na pôvodné vodné organizmy,“ uviedol pre redakciu Dávid Vido zo SIŽP.

Nebezpečný druh

Rak červený podľa odborníkov ohrozuje pôvodné druhy rakov, môže mať preto vplyv na diverzitu a abundanciu ostatných makrofytov, bezstavovcov a obojživelníkov nachádzajúcich sa v tej istej lokalite. Konkrétne ich môže ohrozovať napríklad tým, že predstavuje pre menej dominantné druhy potravovú konkurenciu. Takisto môže medzi ostatnými druhmi rakov prenášať račí mor.

„Mnohopočetná populácia rakov vo vodnom toku môže kaliť vodu a spôsobovať eutrofizáciu, v dôsledku ktorej môže nastať odumieranie prítomných rastlinných a živočíšnych druhov. Pre vodné stavby predstavuje taktiež nebezpečenstvo, keďže mnohotisícové počty jedincov môžu hĺbením nôr narúšať stabilitu svahov vodných hrádzí,“ doplnili pre redakciu ochranári.

Fyzickej osobe, ktorá by úmyselne vypustila invázneho raka do prírody, je možné uložiť pokutu päťtisíc eur, právnickej až 75-tisíc eur. „Avšak takéto konanie je aj dôvodom pre podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohrozenia a poškodenia životného prostredia,“ uzavrel Vido.